Priam do očí bijúce zlyhanie modernej ekonomickej vedy, ktorého sme svedkami na každom kroku, priam volá po tom, aby sa ním niekto vážne zaoberal. Nebotyčná ľahostajnosť luxusne vybavených kancelárií v mrakodrapoch týčiacich sa nad hrozivými getami Brooklynu; špekulatívne presúvanie miliárd libier nestálych medzinárodných financií, ktoré jeden týždeň môžu znásobovať prosperitu krajiny, zatiaľ čo druhý týždeň ju môžu ponechať napospas úpadku; absurdná výroba lacných tovarov s krátkou životnosťou s cieľom "ochrany" pracovných miest, takže môžeme materiály recyklovať a tovary znovu vyrábať; rovnako absurdné úsilie o zvyšovanie exportu, ktorým všetky krajiny vzájomne útočia na svoje ekonomiky pod zámienkou, že takýto voľný obchod zlepšuje celkový blahobyt; nárast odpadov, neuveriteľný finančný dlh krajín Tretieho sveta, ktorý bol už mnoho a mnoho ráz zaplatený, avšak vďaka úrokom je v súčasnosti väčší než kedykoľvek predtým - dlh, ktorý núti tieto schudobnené národy, aby si vzájomne konkurovali pri dodávkach tovarov, ktorých je beztak už nadbytok; cynická manipulácia s ľudskými emóciami pobádajúca kupovať rozličné módne zbytočnosti; stále sa zvyšujúce dopravné požiadavky eskalujúceho ekonomického rastu a centralizácie, pri ktorom identické tovary sa navzájom križujú po celej zemeguli bez ohľadu na environmentálne dopady; skutočnosť, že napriek neuveriteľnej výrobnej kapacite modernej ekonomiky ľudia sú nútení pracovať stále viac, efektívnejšie, ustavične sa adaptovať, rekvalifikovať, pretože v opačnom prípade ich čaká nedôstojný život a bieda nezamestnaných.

Žijeme v ére stále rýchlejšieho ekonomického rastu. Jeho úžitok je veľmi pochybný a nik sa už ani nesnaží predstierať, žeby ekonomika reagovala na to, čo ľudia naozaj chcú.

Je to ale prekvapujúce? Keď peňažný systém je chybný alebo defektný, potom celá ekonomika je založená na chybnej matematike a stáva sa rébusom. Keď finančný systém, na ktorom stoja naše ekonomiky, je vadný a napriek tomu finančné úvahy určujú naše ekonomické rozhodnutia, môžeme sa čudovať, keď výsledky nie sú vôbec uspokojivé?

Už to, že bankový úver, tvoriaci vo väčšine rozvinutých krajín vyše 95% peňažnej zásoby, zohráva takú veľkú úlohu, naznačuje, že bezpochyby má na tomto trende leví podiel. Tento predpoklad potvrdzuje aj spôsob, akým sa bankovníctvo stalo doslova kľúčovým bodom riadenia ekonomiky, a to prostredníctvom manipulácie s úrokovými mierami. Alan Greenspan, predseda Federal Reserve, okúzľujúco hovorí o tom, že jeho úloha spočíva v regulovaní americkej ekonomiky prostredníctvom prispôsobovania úrokových mier, a to tak, "len čo sa párty začne, on im odoberie šampanské". Biznismeni na celom svete so zatajeným dychom počúvajú každé jeho slovo a lámu si hlavu nad tým, aké rozhodnutie prijme. Toto je najvážnejší bod obžaloby súčasného finančného systému, keď jedno kolísajúce číslo v jednom počítači na jednej ulici v jednej krajine má možnosť dominovať nad ekonomikou celej planéty.

Úryvok z knihy Michaela Rowbothama Smrteľné zovretie

Zdroj: www.paradigma.sk