Dlhy krajín tretieho sveta

Poslať na

"Dlh rúca školy, kliniky a nemocnice a jeho pustošivé účinky sa vyrovnajú účinkom vojny". Dr Adabayo Adedeji z Afrického strediska pre rozvojovú stratégiu v Nigérii a bývalý zástupca generálneho tajomníka OSN. 

Hoci sa o tejto téme popísalo veľa, informácie boli väčšinou povrchné a nesvedčili ani o snahe pochopiť problém. Dosť často sa objavujú tvrdenia, že "opakované odpúšťanie dlhov a zvyšovanie rozvojovej pomoci Afriku nenaučí zodpovednosti za vlastný osud". Ak by bol človek odkázaný iba na "mainstreamové médiá", celkom určite by ani k inému názoru nemohol dospieť. Problém je však - ako vždy - oveľa zložitejší. 

Niekoľko základných informácií 

  • Každý rok rozvojové krajiny platia Západu deväťkrát viac v splátkach dlhov než dostávajú vo forme pomoci
  • Britská Charita v roku 1997 vyzbierala smiešnych 26 miliónov libier na pomoc Afrike. Túto sumu Afrika „vrátila“ za jediný deň formou splácania dlhu a úrokov.
  • Každý obyvateľ Tretieho sveta dlhuje približne 250 libier Západu – čo je oveľa viac než väčšina z nich zarobí za celý rok. 
  • Afrika vynakladá štyrikrát viac na splácanie dlhov než na zdravotníctvo. 

 

  • V roku 1960 príjem najbohatších 20 percent svetovej populácie bol 30 krát vyšší než príjem najchudobnejšej pätiny ľudstva. Dnes je ich príjem až 60 krát vyšší. 
Pre miliardu ľudí rozvoj nabral záporný smer a ide pospiatky. Po desaťročiach ustavičného ekonomického napredovania veľké oblasti sveta upadajú naspäť do chudoby.

Milióny ľudí na celom svete žijú v chudobe vďaka zadlženosti tretieho sveta a jej dôsledkom.  

Latinská Amerika dlhuje 365 miliárd libier druhým krajinám a bankám (36 percent toho, čo vyprodukuje – Hrubý domáci produkt), zatiaľ čo subsaharská Afrika dlhuje 140 miliárd (83 percent svojho HDP). Tieto obrovské dlhy znamenajú, že splátky západným veriteľom majú prednosť a bežní ľudia trpia: biednym zdravím, obmedzeným prístupom k vzdelaniu, nedostatkom práce a obmedzenými možnosťami obchodovania a zabezpečenia vlastných potrieb. 

Zdravotníctvo

Za posledné dve desaťročia v mnohých krajinách patriacich medzi najchudobnejšie na svete výdavky na zdravotníctvo poklesli. To často znamená, že keďže ľudia musia platiť za zdravotníctvo, najchudobnejší si ho jednoducho nemôžu dovoliť a musia sa bez neho zaobísť. V Zimbabwe výdavky v zdravotníctve na hlavu klesli o jednu tretinu od roku 1990, kedy bol v krajine zavedený Štrukturálny program reforiem presadzovaný Medzinárodným menovým fondom. 

Uganda vynakladá na zdravotníctvo sumu vo výške 2 libry na hlavu, avšak na splácanie dlhov až 11,5 libier na hlavu. 

Niektoré zlepšenia dosiahnuté v zdravotníctve v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia boli v osemdesiatych rokoch, kedy vypukla kríza, zvrátené alebo zastavené. Počet detí zomierajúcich pred piatym rokom života sa zvýšil v mnohých zadlžených krajinách vrátane Zimbabwe, Zambie, Nikaragui, Chile and Jamaiky po desaťročiach úspešného poklesu. Choroby považované za vykorenené – tuberkulóza, frambézia, žltá zimnica – sa v niektorých krajinách vracajú v dôsledku zanedbávaného liečenia a očkovania.

Školstvo

Keďže školy sú nútené vyberať školné poplatky, menej ľudí si môže dovoliť posielať svoje deti do škôl a vzdelanie je tak prístupné iba pre zámožnejších.  

Osobitne je postihnuté školstvo v subsaharskej Afrike: percento detí vo veku 6 – 11 rokov navštevujúcich školu pokleslo z takmer 60 percent v roku 1980 na menej než 50% v roku 1990. V Tanzánii boli školské poplatky zavedené ako súčasť programu štrukturálnych reforiem a spôsobili prudký pokles počtu detí základného i vyššieho stupňa škôl.

Obchod

Program štrukturálnych reforiem znamená, že krajiny musia zvyšovať export svojich plodín – a pretože mnoho chudobnejších krajín je povzbudzovaných, aby pestovali rovnaké plodiny, dochádza k presýteniu medzinárodného trhu a ceny padajú dolu. Preto robotníci na plantážach dostávajú nižšie mzdy než kedykoľvek predtým. 

Mexiko najprv tisícky rokov pestovalo kukuricu ako svoju základnú plodinu. Dnes však vďaka ekonomickej politike Medzinárodného menového fondu musí dovážať 20 percent tejto základnej plodiny zo Spojených štátov. 

Medzinárodný menový fond doporučoval a povzbudzoval Mexiko, aby namiesto svojej základnej plodiny pestovalo trhové plodiny, za ktoré môže inkasovať peniaze, ako sú jahody a exotické ovocie. Medzinárodný menový fond sa taktiež postaral o to, aby krajina zrušila akúkoľvek obchodnú ochranu svojich poľnohospodárskych plodín. Dnes teda exportné plodiny Mexika konkurujú na trhu plodinám z USA, ktoré však, podobne ako v mnohých krajinách Severu, sú výdatne dotované a chránené za použitia všetkej dostupnej techniky na zlepšenie ich kvality.  

Mexiko na tom stráca a chudobní trpia. Takmer 20 percent Mexičanov nemá nijaký peňažný príjem, viac než 30 pecent zarába menej než je denná minimálna mzda 3 USD. 

Zdroj: www.paradigma.sk

Viac informácií