Keď sa nejaká profesia vykonáva nekvalitne, ľudia nevyhnutne trpia. A keď tou profesiou je zhodou okolností práve ekonomická teória a prax, trpí celý svet. Ohromné množstvo sociálnych a environmentálnych problémov vyvolaných úsilím ľudstva správať sa "ekonomicky" svedčí o tom, že ekonomická veda a profesia nielenže zlyháva, ale jej odporúčania sú neuveriteľne deštruktívne.

Zdá sa, že naši vládni predstavitelia, politickí ekonómovia a ekonomickí novinári sú celkom spokojní so súčasným stavom a vôbec sa nestarajú o hlbokú krízu, do ktorej takáto ekonómia priviedla svet. Bezstarostne diskutujú o nebezpečenstve "prehriatia" či o potrebe "ochladenia", ako keby ekonomika fungujúca na princípe kuchynského bojlera alebo hriankovača bola vhodnou bázou pre koordináciu ľudskej činnosti. Zdá sa, že rovnako spokojne pokračujú vo svojej práci tak "ako doteraz" bez toho, žeby sa zamysleli nad najznepokojujúcejšími a protirečivými údajmi vychádzajúcimi zo sveta peňazí a ekonomiky.

Napríklad všetky krajiny na svete trpia obrovským a ustavične rastúcim štátnym dlhom. Ale toto je predsa úplne nelogické a absurdné... Tu automaticky vyvstáva otázka. Ak všetky krajiny sveta sú zadlžené, komu to vlastne dlžia? Rozum nám hovorí, že tam, kde je dlžník, musí byť aj veriteľ. Ak všetky krajiny sú zadlžené, potom kto vlastne dlhuje komu? Okrem logickej absurdnosti stavu, v ktorom všetky krajiny sú zároveň insolventné, takáto stále rastúca zadlženosť stojí v príkrom protirečení s reálnym a zjavným bohatstvom týchto krajín. Toto je zvýraznené ešte skutočnosťou, že krajiny s najväčšou zadlženosťou majú zároveň najvyspelejšie ekonomiky. Čo tak asi môžeme povedať rozvojovým krajinám, ktorým sa pod ťarchou dlhu podlamujú nohy, národom, ktoré okopírovali naše ekonomické inštitúcie a usilujú sa žiť život bez chudoby? "Usilovne pracujte, a jedného dňa aj vy budete mať taký malý dlh ako Amerika - púhych 5 tisíc miliárd dolárov!" (Pozn. prekladateľa: 10. januára 2010 dlh USA bol už 12,3 tisíc miliárd dolárov).

Avšak nielen tieto protirečivé údaje zostávajú nepovšimnuté zo strany väčšiny ekonómov. Okrem stále rastúcej štátnej zadlženosti, prudko stúpa aj súkromná zadlženosť ľudí a firiem. Celková suma pôžičiek, hypoték, povolených prečerpaní bankových účtov a nákupov prostredníctvom kreditných kariet je naozaj ohromná. Američania, pravdepodobne najbohatší národ, aký kedy žil na tejto planéte, sú najzadlženejšími ľuďmi na svete. Podobne ako u štátneho dlhu, aj zadlženosť domácností je v príkrom rozpore so skutočným bohatstvom týchto národov.

Každé reálne hodnotenie situácie musí prísť k záveru, že Amerika, Británia a mnoho ďalších vyspelých národov majú fantasticky bohaté ekonomiky. Takáto obrovská osobná zadlženosť absolútne neodráža skutočnú situáciu. Ba čo viac, vďaka technologickému pokroku, ktorý zvyšuje ich už aj tak ohromnú ekonomickú výkonnosť, tieto krajiny sa stávajú ešte bohatšie, nie chudobnejšie. Kde je však finančný odraz tohoto vývoja? A prečo toto reálne bohatstvo nevyvolá spätnú väzbu v podobe zníženého tlaku na prácu a výrobu? Toto bohatstvo nemá žiaden finančný odraz, ba finančný systém registruje úplný opak bohatstva. V ňom existuje iba rastúca zadlženosť, ktorá vystavuje naše ekonomiky a v nich pracujúcich ľudí stále intenzívnejšiemu finančnému tlaku a privádza k peňažnej chudobe.

Úryvok z knihy Michaela Rowbothama Smrteľné zovretie

Zdroj: www.paradigma.sk