Posledné desaťročia boli zvláštne tým, že v porovnaní s predchádzajúcimi tristo rokmi sa v nich nevenovala nijaká pozornosť problémom dlhu a finančného systému. V priebehu celého 18. storočia sa opakovane zdôrazňovala potreba reformy. V devätnástom storočí zasa mnohí kládli za vinu extrémnemu bankovníctvu vlny hroznej biedy, ktoré zmietali Európou a Amerikou v období intenzívnej industrializácie a rozvoja poľnohospodárstva. V tomto storočí počas depresie tridsiatych rokov finančný systém priviedol ku kolapsu ekonomiky sveta v ére, ktorá bola azda po prvý raz naozaj bohatá, a v ktorej technológia ponúkala ľuďom reálnu slobodu i materiálnu prosperitu. V tom čase existovalo vyše 2000 návrhov na peňažnú reformu - všetky mali spoločné to, že otvorene odmietali finančný systém založený na dlhu.

Ekonomická labilita prejavujúca sa konjunktúrami, stagnáciami, krízami a kolapsami nikdy nebola jediným dôvodom na kritiku. Najdeštruktívnjšie účinky finančného systému založeného na dlhu sa totiž prejavujú v dlhodobých trendoch. Z nich je najzrejmejší pokles osobnej solventnosti.

Hypotéky prispievajú vyše 60 percentami k peňažnej zásobe vo Veľkej Británii a vyše 70 percentami v USA. Štatistika zadlženosti v súvislosti s výstavbou rodinných domov vo Veľkej Británii a USA ukazuje, že čoraz menej ľudí vlastní svoje domy, pretože hypotéky sú čoraz vyššie a rozšírenejšie. Niet pochýb, že spoliehanie sa na to, že bytová zadlženosť poskytne peniaze ekonomike, nemá žiadne ekonomické ani politické zdôvodnenie. Avšak v spojení s výrazným nárastom dlhov firiem majú hypotéky reťazový efekt.

V ekonomike, kde ceny tovarov rastú vďaka dlhom firiem a príjmy spotrebiteľov sú zasa nahlodávané hypotekárnym dlhom, je vytrvalo a nenápadne uprednostňovaný masovo vyrábaný tovar nízkej kvality a celý rast je smerovaný týmto smerom. Príčiny ustavičného poklesu životnosti produktov a kultúry rastu chamtivej konzumnosti je možné priamo vysledovať vo finančnom systéme založenom na dlhu.

Finančný systém takisto spôsobil vážne deformácie v poľnohospodárstve. Nadmerná zadlženosť farmárov vytlačila tých najefektívnejších - malých a stredných roľníkov. Preto poľnohospodárske a spracovateľské metódy orientované na trh s nízkymi cenami majú za následok produkciu potravín chabej výživnej hodnoty, ktorá je oveľa nižšia, než dokáže poskytnúť pôda a takisto nižšej, než si spotrebitelia v skutočnosti želajú.

Povaha samotného rastu v rámci dlhovej ekonomiky ovplyvňuje kvalitu nielen produkcie, ale aj distribúcie a marketingu. 

Intenzívny konkurenčný boj o zvyšovanie tržieb v rámci ekonomiky založenej na dlhu spôsobuje, že firmy čoraz intenzívnejšie začali využívať dopravu v rámci svojej konkurenčnej stratégie. To viedlo k postupnému rozpadu lokálnych a regionálnych zásobovacích sietí a k rozširovaniu marketingu na čoraz väčšie oblasti, vďaka čomu došlo k eskalácii dopytu po komerčnej doprave.

Na medzinárodnej úrovni je obchod výrazne ovplyvnený finančným systémom založenom na dlhu. Namiesto úsilia o dosiahnutie jednoduchej obchodnej rovnováhy sa krajiny agresívne ženú za maximálnymi tržbami z exportu, pretože aj tie najbohatšie z nich sú v insolventnej pozícii. Medzinárodný obchod degeneroval na súťaž medzi jednotlivými národmi ako znížiť svoju zadlženosť a vôbec nepripomína vzájomne výhodnú výmenu tovarov a služieb.

Endemický dlh krajín Tretieho sveta je jednoznačne spôsobený tým, že emisia peňazí do ekonomiky je zabezpečovaná spoliehaním sa na dlh a bankovníctvo. Teoretický model brania pôžičiek od Svetovej banky či od Medzinárodného menového fondu, ktoré sa použijú na rozvoj a potom sú splácané z príjmov získaných exportom je jedným z obrovských zlyhaní súčasnej ekonomickej vedy.

Čím viac sa skúmajú dopady dlhu, tým je jasnejšie, že bankový úver predstavuje nefunkčnú formu peňazí. Ekonomika založená takmer výhradne na bankovom úvere a dlhu je intenzívne hnaná k ustavičnému rastu bez ohľadu na reálnu potrebu či dopyt. Bankový úver plodí finančnú závislosť, vnáša nestabilitu a podporuje rastové deformácie a to tak vnútri ekonomiky ako aj na medzinárodnej aréne.

Reforma finančného systému založeného na dlhu určite nie je žiadna maličkosť. Nie je to nijaké hranie sa s daňami, príjmami a podporami, aby sa tak dosiahla väčšia spravodlivosť, vyššia efektivita a azda aj väčšia otvorenosť. Zmena finančného systému založeného na dlhu znamená postupnú zmenu samotných základov, na ktorých spočívajú národné a medzinárodné ekonomiky. Monetárna reforma sa usiluje stanoviť nové princípy zásobovania ekonomiky peniazmi - pričom cieľom je vytvoriť také prostredie, v ktorom sa budú presadzovať konštruktívnejšie ekonomické trendy a kde bude možné uplatniť vľúdnejšie systémy ekonomického riadenia. Vzhľadom na obrovský nápor na životné prostredie, plytvanie prírodnými zdrojmi a spoločenské a politické napätia spôsobené deregulovaným obchodom a kapitálovými tokmi je to sľubná a rozumná perspektíva.

Úryvok z knihy Michaela Rowbothama Smrteľné zovretie

Zdroj: www.paradigma.sk