Počas histórie boli mnohokrát zavedené peňažné systémy fungujúce na rovnakom alebo podobnom princípe, aký teraz navrhujeme – to znamená, že peniaze nevydávali banky vo forme úverov, ale štátna inštitúcia, bez toho, aby sa niekto musel zadlžovať. Uveďme si teda niekoľko z tých najznámejších príkladov. Je to naozaj veľmi zaujímavé čítanie – dozviete sa aký pozoruhodný efekt mali takéto peňažné systémy na ekonomiku a spoločnosť...

Americké kolónie – cca 1723-1775 - Benjamin Franklin - „Colonial Scrip“

Nové peniaze sa v amerických kolóniách zrodili v čase nedostatku zlata a striebra, kvôli ktorému bolo ťažké obchodovať. Provinčné vlády začali postupne jedna po druhej vydávať svoje vlastné papierové peniaze a výnosy boli používané v prospech ľudí. 

„V kolóniách bol všade dostatok a na každej hranici vládol mier. Bolo ťažké, dokonca nemožné, nájsť šťastnejší a prosperujúcejší národ na svete. V každej domácnosti prevládala spokojnosť. Ľudia vo všeobecnosti dodržiavali najvyššiu morálku a šírila sa vzdelanosť.“

USA – 1861-1865 - Abraham Lincoln - „Greenbacks“

Lincoln postavil a vybavil najväčšiu armádu na svete, rozbil povstanie financované Britániou, zrušil otroctvo a oslobodil štyri milióny otrokov. Popri tom sa krajine podarilo stať sa najväčším priemyselným gigantom, akého kedy svet videl. Rozvinul sa oceliarsky priemysel, bol vytvorený kontinentálny železničný systém, bol zriadený systém bezplatného vyššieho školstva... 

Ako bolo možné dosiahnuť toto všetko s úplne prázdnou štátnou pokladnicou? Lincoln povolil vláde vydávať svoje vlastné papierové peniaze. Tieto peniaze boli ľudovo nazývané "Greenbacks". 

Nemecko - 1935-1945

V roku 1935 začalo Nemecko vydávať svoje bezdlhové a bezúrokové peniaze. Počas 5 rokov sa z totálne zruinovaného štátu stala svetová mocnosť. A nechýbalo veľa, aby sa stala pánom tejto planéty. Celá vojna bola financovaná bez zlata a aj bez zahraničného dlhu. Boli potrebné štyri svetové mocnosti a zdroje celej planéty, aby Nemecko porazili. Obrovskému intelektuálnemu rozkvetu Nemecka v tom období môžeme ďakovať za to, že dnes priletíme z Londýna do New Yorku za tri hodiny, že sa človek dostal na Mesiac a späť, že sú dnes už samozrejmosťou vesmírne lety.

Japonsko – 1868-1987

Japonsko sa stalo prvým národom v Ázii, ktorý založil svoju vlastnú nezávislú štátnu banku, ktorá vydala nové peniaze.

Japonský ekonomický model, ktorý sa vyvinul v dvadsiatom storočí bol nazvaný "štátom riadený trhový systém". Štát určuje priority a zadáva prácu, potom najíma súkromné firmy, aby ich vykonali. Tento model prekonal chyby komunistického systému, ktorý dal vlastníctvo a kontrolu do rúk štátu. Japonský štátom riadený trhový systém bol taký efektívny, že koncom 80-tych rokov bolo Japonsko považované za vedúcu ekonomickú a bankovú veľmoc na svete. Štátom riadený kapitalizmus zabezpečoval všeobecné blaho bez zničenia kapitalistických stimulov.

Kanada – 1938-1974

Kanadská národná banka po desaťročia tvorila peniaze na financovanie štátnych programov, čím umožnila rozšírenie železničného systému, zabezpečenie pracovných miest a zdravotnej starostlivosti, vybudovanie veľkého námorníctva, vzdelávanie obyvateľov – a to všetko bez zadlžovania.

Ostrov Guernsey - 1816-1837

V Európe sa začiatkom 19. Storočia pokúsili o peňažný experiment na ostrove Guernsey. Riešili obdobný problém ako zažívame my v týchto dňoch vďaka hospodárskej kríze. Máme materiál, máme schopnosti, máme chuť pracovať, ale... ...nie sú peniaze! Obyvatelia ostrova mali šťastie. Mali inteligentného guvernéra.

No môžeme sa vrátiť aj do vzdialenejšej histórie - do stredoveku aj staroveku:

Anglicko – 1100-1826 (726 rokov) – Systém drevených paličiek so zárezmi („Tally stick system“)

Kráľ Henrich I., ktorý nastúpil na trón v roku 1100 nl., vymyslel jeden z najnezvyčajnejších peňažných systémov v histórii – Systém drevených paličiek so zárezmi. Systém fungovali veľmi dobre. V skutočnosti, žiadna iná forma peňazí nefungovala tak dobre a tak dlho, ako drevené paličky.

Tento systém bol používaný vyše sedem storočí a pomáhal financovať dlhé obdobie hojnosti a pokoja, z ktorého sa zrodila renesancia. 

"Robotník vedel zabezpečiť všetko potrebné pre svoju rodinu na celý rok 14 týždňovou prácou." Štrnásť týždňov - to je iba štvrť roka! Zvyšok času niektorí ľudia pracovali pre seba, niektorí študovali, niektorí sa venovali rybolovu. Niektorí pomáhali stavať katedrály, ktoré vyrástli po celom Nemecku, Francúzsku a Anglicku v tomto období, obrovské umelecké diela, ktoré boli postavené hlavne vďaka práci dobrovoľníkov.

Rímska ríša - 48 pnl - G. Iulius Caesar

Čína - Ako sa financovala výstavba tak gigantickej stavby ako je Čínsky múr?

Staroveká Sumerská civilizácia - 4000 pnl- 200 pnl - „Chrámový systém“

Sumeri mali rozvinuté remeslá, obchod, písomníctvo, architektúru (stavali vodné diela, chrámy, paláce, opevnenia a podobne). Sú autormi najstaršieho známeho písma.

Hlinené tabuľky objavené v Ninive a v hlavnom meste Asýrie Nippur, umožnili zrekonštruovať ich dejiny. Nachádzajú sa tu presné informácie o hviezdach a planétach, obrovské matematické vedomosti, informácie o metalurgii a poľnohospodárstve, o umení stavať vodovody a iné. Sumeri údajne vedeli, že Zem sa krúti okolo Slnka a poznali už zrejme všetky planéty slnečnej sústavy. 

Sumeri mali matriarchálnu agrárnu ekonomiku s finančným systémom založeným na hojnosti a spoločnom bohatstve. V chrámovom systéme komunita poskytovala úvery a získavala peniaze späť aj s úrokmi. Úroky boli vtedy zdrojom príjmu celej komunity.