Čína - Ako sa financovala výstavba tak gigantickej stavby ako je Čínsky múr?

Poslať na

Čínsky múr je úžasná stavba dlhá 2400 km. Jej šírka je od 4 do 12 metrov a výška dosahuje od 6 až do 15 metrov. Začiatok tejto gigantickej stavby presne určiť nevieme, pretože jednotlivé časti tohto múru boli budované jednotlivými čínskymi štátmi v rôznych časových obdobiach. Zato máme presný záznam z histórie, že Ših Huang-ti z dynastie Čin (vládol v rokoch 221-206 pr. Kr., tyran, pokúsil sa zrušiť konfucianizmus), prvý zjednotiteľ čínskeho impéria, vybudoval pôvodný čínsky múr pospájaním a obnovením jednotlivých už skôr vybudovaných múrov. Počas dynastie Han, ktorá obnovila konfucianizmus (vládla od r. 202 pr. Kr. do 220 po Kr.), bol tento múr predĺžený až do Yu-men v provincii Kansu.
 
Čo nás ale na tomto múre najviac zaujíma, nie je jeho dĺžka, šírka či výška, ale to, ako bola takáto obrovská stavba financovaná, keďže bola stavaná normálne platenými občanmi, v ekonomike s relatívne veľmi nízkymi daňami (bez napádania, drancovania a vykorisťovania iných národov) a ešte k tomu v ekonomike založenej na Konfuciových princípoch, ktoré celkom zakazovali účtovanie úrokov za pôžičky. Navyše bez existencie Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a medzinárodných investorov. 

Konfucius žil asi v rokoch 551-479 pr. Kr. Jeho život je opradený legendami, ale je známe, že sa narodil vo feudálnom štáte Lu a že bol verejný administrátor. Na zavedenie mieru, spravodlivosti a všeobecného poriadku hlásal systém určitých princípov štátnictva a morálky. Jeho učenie sa stalo základom morálneho systému - konfucianizmu. Tak ako grécky Sokrates, ani on sám nič nenapísal, ale jeho učenie bolo napísané jeho žiakmi. Hlavnými písomnými zdrojmi Konfuciovho učenia sú Analekt a spisy Meng-c’ove. Základným princípom jeho systému je zachovanie jen-u medzi ľuďmi udržiavaním správnych vzťahov, čo znamená správať sa k svojim podriadeným tak, ako by si chcel, aby sa tvoji nadriadení správali k tebe. (Európske jazyky nemajú presný výraz, ktorým by sa dalo preložiť čínske jen. Zhruba to znamená niečo medzi sympatiou a súcitom.) Ďalšími princípmi sú posvätnosť rodiny a úcta k predkom. V organizácii vládnutia sa zdôrazňovala stredná cesta a vyhýbanie sa extrémom. Účtovanie úroku za požičiavanie konfucianizmus odsudzuje ako jeden z najhorších prejavov zla a úpadku - ako narušenie a rozbitie jen-u.

Znalosť Konfuciovho učenia bola základnou požiadavkou pre nastúpenie do čínskej imperiálnej administratívy. Len tí, čo ukázali najväčšie vedomosti Konfuciovho učenia, boli prijatí. Tak celú imperiálnu administratívu obsadili filozoficky založení ľudia. Keď im potom cisár z dynastie Han dal vyriešiť problém financovania gigantickej stavby čínskeho múru, predĺženie múru až do Yu-menu, ako aj série zavlažovacích kanálov, diaľnic a ciest, bolo prirodzené, že mu neporadili, aby napadol a vydrancoval iné národy, alebo aby uvalil veľké dane na celý čínsky národ, alebo aby zaviedol úrokový finančný systém na vyžmýkanie úrokov z celej čínskej populácie.

Čínski imperiálni administrátori boli od malička zvyknutí na hlboké filozofické rozjímanie. Urobili objav, že ľudia, ktorí zachovávajú jen, netúžia po zlate a striebre preto, že chcú mať doma hromady drahých kovov, ale preto, že prostredníctvom týchto kovov môžu výsledky svojej práce premiestňovať a zamieňať za hocičo iné, čo vyprodukoval zase niekto iný. Vypozorovali, že aj ľudia, ktorí vôbec nevedeli ako nákladne a ťažko sa doluje a spracováva zlato alebo striebro, prijímali ho za výsledok svojej práce, lebo mali neochvejnú vieru, že za to isté zlato alebo striebro, ktoré oni dostali, by im hocikto iný dal zase to isté. Takto narazili na úžasný objav: podstata hodnoty je viera! Akýkoľvek predmet na tomto svete nadobudne hodnotu, ak človek nadobudne vieru v jeho hodnotu! 

Keďže ročné náklady na stavbu múru, kanálov a ciest mnohonásobne prevyšovali ročné príjmy z daní, poradili cisárovi, aby za nákupy materiálu a provízií pre robotníkov platil potvrdenkami, na ktorých boli presne vyznačené hodnoty s tým, že tak, ako prijímajúci ich bude ctiť a mať vieru v ich hodnotu, tak aj on, cisár, ich bude ctiť a mať vieru v ich hodnotu, keď zas jemu poddaní budú s týmito potvrdenkami platiť dane. 

Prv boli tieto potvrdenky na hlinených tabuľkách, neskôr na papieri. Takto vzniklo prvé dokladovo založené obeživo, ktoré populácia začala používať na platby medzi sebou. Cisár mohol stavať svoje gigantické stavby nepretržite bez toho, aby čakal na výročné platby daní v naturáliách, alebo aby ich zvyšoval. Jeho administrátori týmito dokladmi nakupovali všetko potrebné na stavbu múru, kanálov a ciest po celej Číne a potom, keď prišlo na platenie daní, tieto tabuľky či papierové ceduľky sa zase vracali nazad do imperiálnej pokladne.