Staroveká Sumerská civilizácia - 4000 pnl- 200 pnl - „Chrámový systém“

Poslať na

Bernard Lietaer - bývalý centrálny bankár, dnes univerzitný profesor – sa touto témou zaoberal vážnejšie. Vo svojej knihe „Tajomstvo peňazí“ ide po stopách vývoja dvoch principiálne rozdielnych peňažných systémov: Jeden založený na spoločnej hojnosti, druhý na nedostatku, chamtivosti a dlhu. Prvý je charakteristický pre matriarchálne spoločnosti staroveku. Druhý je charakteristický pre bojovné patriarchálne spoločnosti, ktoré ich násilne vytlačili. V skutočnosti tu samozrejme nejde o otázku pohlavia, pretože každá spoločnosť sa skladá z polovice z každého. Zápas bol medzi dvoma archetypálnymi svetonázormi. To, čo Lietaer nazýval „matriarchálny a patriarchálny systém“, Henry Clay nazýval „spolupracujúca hojnosť versus konkurenčná chamtivosť“. Lietaer skúmal tento archetypálny boj oveľa ďalej späť do minulosti – až ku kolíske západnej civilizácie - starovekej Sumerskej civilizácii.  

Sumeri boli etnikum, ktoré žilo v južnej Mezopotámii, presnejšie v južnej Babylónii  - dnešné územie Iraku - od konca 4. tisícročia pred Kr. do začiatku 2. storočia pred Kr.

Mali rozvinuté remeslá, obchod, písomníctvo, architektúru (stavali vodné diela, chrámy,  paláce, opevnenia a podobne), živili sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a rybolovom. Sú autormi najstaršieho známeho písma (išlo o klinové písmo). Ich texty dokladujú začiatky niektorých vied, napríklad matematiky, astronómie a lekárstva.

Hlinené tabuľky objavené v Ninive a v hlavnom meste Asýrie Nippur, umožnili zrekonštruovať ich dejiny. V knižnici kráľa Ašurbanipala v Ninive spočívalo celé poznanie Sumerov asi zo sto oblastí vedy, ktoré, ako tvrdia, im odovzdalo 12 bohov. Nachádzajú sa tu presné informácie o hviezdach a planétach, obrovské matematické vedomosti, informácie o metalurgii a poľnohospodárstve, o umení stavať vodovody a iné. Sumeri údajne vedeli, že Zem sa krúti okolo Slnka a poznali už zrejme všetky planéty slnečnej sústavy. Okrem iného opísali na tabuľkách aj vznik Zeme a vznik človeka.
 

Keď peniaze mohli rásť 

Sumeri mali matriarchálnu agrárnu ekonomiku s finančným systémom založeným na hojnosti a spoločnom bohatstve. Všetka pôda bola vlastníctvom chrámu (svätyne), ktorý bol náboženským i svetským centrom mesta. Chrámoví ekonomickí úradníci sú aj autormi najstaršieho písma na Zemi, ktoré potom od Sumerov pravdepodobne prevzali Indovia a Egypťania.

Jednou z najstarších známych bronzových mincí bol sumerský šekel z roku 3200 pred Kr. Je na nej vytesaná podoba bohyne Inanna-Ištar, bohyne plodnosti, života a smrti. Inanna nosila rohy kravy, posvätného zvieraťa, ktoré všade v starovekých mýtoch stelesňovalo Veľkú matku. 

Kravy boli spájané s peniazmi, pretože boli vlastne ranným výmenným prostriedkom. Sumerské slovo pre "úrok" bola rovnaké ako pre slovo "teľa". Bolo samozrejmé s požičaným dobytkom vracať navyše aj teľa, keďže počas doby pôžičky sa tento výmenný prostriedok sám rozmnožil. To isté platilo aj pre obilie, pre ktoré chrámy slúžili ako sklady. Požičané zrno bola splatené s extra množstvom zrna navyše po zbere, z vďačnosti k Bohyni, ktorá znásobila bohatstvo komunity. 

Chrámy boli verejné inštitúcie, ktoré plnili aj sociálne funkcie, vrátane podpory vdov, sirôt, starých a nemohúcich. Chrámy boli obdarované pozemkami, aby zabezpečili jedlo pre svojich pracovníkov, a zdrojmi, ako sú stáda oviec, aby mali vlnu pre svoje dielne. Fungovali samostatne, financovali sa nie prostredníctvom daní, ale z prenájmov pozemkov a dielní a z úrokov z úverov. Požičiavali obchodníkom tovar a tí im potom vracali hodnotu tovaru plus úroky. 

Chrámy fungovali aj ako centrálne banky. Obetné mince s nápisom "dlh bohom" sa vyplácali poľnohospodárom ako potvrdenie, že prispeli pšenicou do chrámu. Tieto mince sa tiež požičiavali. Keď boli zaplatené úroky z úverov, boli vrátené chrámu, aby financovali ekonomické a sociálne programy spoločenstva a pokrytie straty zo zlých úverov. 

Až po indo-európskej invázii v druhom tisícročí pred nl sa z požičiavania peňazí stal súkromný biznis nechvalne známych peňažníkov. Bohyňa Inanna ako zdroj najvyššieho majestátu bola vytlačená mužským bohom Enlilom a matriarchálny systém zdieľanej spoločnej hojnosti bol násilne nahradený militantným patriarchálnym systémom.  

V chrámovom systéme, komunita poskytovala úvery a získavala peniaze späť aj s úrokmi. V systéme, ktorý prišiel po ňom, už išli úroky z dlhov do súkromných trezorov peňažníkov. Z úrokov, ktoré boli predtým zdrojom príjmu celej komunity, sa stali nástroje na ožobračovanie a zotročovanie ľudí a národov. Na rozdiel od obilia a kráv, zlato požičiavané úžerníkmi bola anorganické. „Nerástlo", takže ho nikdy nebolo dosť na pokrytie dodatočných úrokov účtovaných z pôžičky.