Dlhovú krízu nie je možné vyriešiť ďalšími dlhmi. To je však jediné čo naši politici a ekonómovia momentálne robia...
Dnes nejde o to, vymyslieť nové a lepšie pravidlá ako by bolo možné súčasný system lepšie kontrolovať. Peňažný systém je nutné reformovať. Proces tvorby peňazí a proces poskytovania úverov musia byť striktne oddelené.
Reforma je principiálne jednoduchá. Pozostáva z dvoch základných častí:
1. Tvorba peňazí by sa mala stať pre komerčné banky ilegálnou. Komerčné banky by teda mali byť vylúčené z procesu tvorby nových peňazí. Mali by začať fungovať ako iní finanční sprostredkovatelia – budú si musieť požičať už existujúce peniaze a poskytovať úvery len z peňazí, ktoré skutočne majú.
2. Moc tvoriť nové peniaze bude mať jedine verejná inštitúcia. Táto bude transparentná, nezávislá od vlády a za svoje rozhodnutia sa bude zodpovedať parlamentu. Novovytvorené peniaze už nebudú tvorené ako dlh, ale ich prevedie ako nenávratný grant do štátneho rozpočtu - ako verejný príjem.
Vláda ich potom dodá do obehu tým, že ich minie na verejné služby – infraštruktúra, školstvo atď. – buď zvýši výdavky na rozšírenie, skvalitnenie týchto služieb, alebo vďaka týmto dodatočným peniazom bude môcť znížiť dane, alebo ich použije na splatenie štátneho dlhu.
Menová komisia tejto verejnej inštitúcie (napr.centrálnej banky) bude v pravidelných intervaloch (napr. raz mesačne) rozhodovať o tom, koľko nových peňazí vydá. (Centrálna banka aj dnes reguluje množstvo peňazí v ekonomike, ale robí to nepriamo tým, že ovplyvňuje úrokovú sadzbu za ktorú komerčné banky poskytujú úvery. Po reforme bude môcť peňažnú zásobu regulovať priamo, tým, že rozhodne aké množstvo nových peňazí vydá a úrokovú sadzbu bude určovať trh.)
Svoje rozhodnutia bude robiť v súlade s vopred stanovenými a zverejnenými cieľmi peňažnej politiky - prvoradým cieľom bude udržiavať stanovenú mieru inflácie. A za ich dodržiavanie bude povinná skladať účty. Avšak bude nezávislá od vlády – vláda nebude mať žiadnu právomoc zasahovať do rozhodnutí o tom, koľko nových peňazí sa vytvorí. Po reforme bude - rovnako ako aj v súčasnosti - jedným z hlavných cieľov peňažnej politiky udržať pod kontrolou infláciu. V podmienkach, ktoré vytvorí táto reforma neexistuje absolútne žiadne riziko nekontrolovateľnej inflácie, práve naopak - bude ju možné kontrolovať jednoduchšie než dnes.
Je mnoho spôsobov, akým bude môcť vláda dodať nové peniaze do obehu (napr. splatenie štátneho dlhu, zníženie daní). Avšak v zásade, to čo vláda urobí s týmto príjmom, by malo byť (rovnako ako je to aj s inými verejnými príjmami) vecou, o ktorej aktuálne zvolená vláda sama rozhodne v súlade so svojimi prioritami. Akékoľvek rozhodnutie urobí, táto reforma bude mať v každom prípade veľmi pozitívny dopad na verejné financie.
Ako zastaviť tvorbu peňazí komerčnými bankami?
Dá sa to veľmi jednoducho, zmenou niekoľkých zákonov a zmenou účtovníctva bánk.
1. Bezhotovostné peniaze na bežných účtoch vedené v oficiálnej mene budú vyhlásené za „zákonný platobný prostriedok“ (spolu s hotovostnými peniazmi). Celková suma bezhotovostných peňazí existujúcich na všetkých bežných účtoch spolu s celkovou sumou hotovostných peňazí, bude považovaná za Celkovú peňažnú zásobu.
2. Suma na bežných účtoch klientov bude vyňatá z bilancií bánk. Banky budú evidenciu o nich viesť oddelene od svojich vlastných peňazí (čomu tak dnes nie je).
Bude jasne rozlišované medzi peniazmi určenými na transakcie na „transakčných účtoch“ a peniazmi určenými na sporenie a investície na „investičných účtoch“. V praxi to bude znamenať, že každá platba na nejaký bežný (transakčný) účet bude musieť vždy byť spárovaná zaťažením nejakého iného bežného účtu rovnakou sumou. T.j. ak banka chce vydať hypotéku na 100.000 EUR, musí znížiť zostatok na účte niekoho iného o 100.000 EUR. To znamená, že nebude môcť dať peniaze jednej osobe bez toho aby ich skutočne odobrala z účtu niekoho iného. Toto okamžite zastaví proces tvorby peňazí bankami.
3. Ak nejaká osoba alebo organizácia (iná než centrálna banka) toto poruší a pripíše nové bezhotovostné peniaze na nejaký bežný účet bez toho, aby ich odpísala z iného účtu, dopustí sa trestného činu falšovania peňazí (rovnako ako keby vyrobila falošné bankovky).
Po reforme by vznikli dva typy bankových účtov, boli by jasne odlíšené. Vždy, keď bude niekto vkladať peniaze do banky, rozhodne sa, či ich dáva banke len do úschovy a na vykonávanie transakcií –transakčné účty, alebo chce aby ich banka investovala, takže by ich požičala niekomu inému - investičné účty.
V prvom prípade by ich banka nemohla používať a požičiavať, takže by tu nebolo žiadne riziko. V druhom prípade by bolo jasne dohodnuté, že banka má peniaze k dispozícii na dohodnutú dobu za dohodnutý úrok a klient by vedel, že po túto dobu si peniaze nemôže vybrať, resp. musí výber ohlásiť niekoľko dní (či týždňov, mesiacov) vopred.
Ako zabezpečiť hladký prechod medzi starým a novým systémom?
Je veľmi dôležité, aby sa reforma zaviedla opatrne, aby sa minimalizovali akékoľvek otrasy na finančných trhoch a aby sme sa vyhli neočakávaným vedľajším hospodárskym dopadom.
Prechod na nový systém môžeme veľmi zjednodušene rozdeliť do dvoch fáz:
1. Právna zmena z frakčného rezervného systému bankovníctva na nový bankový systém. Tento prechod sa udeje doslova cez noc, k určitému dátumu.
Len čo bude táto reforma schválená parlamentom, bude stanovený dátum, kedy sa udeje právna zmena. Dátum prechodu na nový systém bude musieť byť najmenej 12 mesiacov po dátume schválenia reformy, aby sa mohli vykonať všetky potrebné zmeny v pravidlách a bankových informačných systémoch.
V deň prechodu na nový systém budú všetky existujúce bankové účty zmenené buď na transakčné účty alebo na investičné účty. Štandardne budú bežné účty zmenené na transakčné účty, zatiaľ čo sporiace účty (termínované vklady, vkladné knižky) - s výpovednou lehotou alebo minimálnou dobou - budú zmenené na ekvivalentné investičné účty.
2. 'Vyslobodenie sa' z našej súčasnej situácie - ako budeme počas viacerých rokov dlhy splácať, prejdeme postupne od vysoko-zadĺženej situácie ku ekonomike, v ktorej budeme (jednotlivci, firmy a vlády) oveľa menej závislí na pôžičkách. Toto musí byť postupný proces, aby sme udržali ekonomickú stabilitu. Každý rok však bude naše dlhové zaťaženie nižšie a nižšie a ekonomika bude rásť - v dôsledku nahradenia dlhov skutočnými peniazmi.
-
Je navrhované cca 30-ročné transformačné obdobie.
-
Dňom prechodu na nový systém vstúpi do platnosti univerzálny princíp, podľa ktorého banky budú musieť mať každý úver spárovaný zaťažením nejakého iného účtu.
-
Ako sme už uviedli, bankám bude zakázané používať peniaze vkladateľov z transakčných účtov na financovanie úverov. Avšak toto prinesie pre banky problém. V súčasnom systéme čiastočných rezerv môžu na poskytovanie úverov použiť takmer všetky peniaze, ktoré si zákazníci u nich uložili. Dňom prechodu na nový systém sa teda vlastne dostanú do situácie, kedy väčšinu úverov nebudú mať krytých. Keďže banky nemajú peniaze, ktoré budú potrebovať k vloženiu na transakčné účty svojich klientov (pretože ich už použili na vydanie úverov), budú musieť odniekiaľ tieto peniaze zobrať.
-
Aby mohli dodržať zákon, vstúpi do toho centrálna banka a požičia im toľko peňazí koľko budú potrebovať, aby mohli existujúce úvery vykryť – tzv. “preklenovacie úvery”.
-
Ako postupne budú dlžníci bankám splácať svoje úvery, budú banky postupne splácať tieto preklenovacie úvery centrálnej banke.
Celková zásoba peňazí sa týmto teda vôbec nezmení. V bilancii bánk sa neukáže, že by na tom banky boli vďaka tejto zmene lepšie alebo horšie.
Ale je tu jedna veľmi významná zmena: Pôvodné záväzky bánk voči ich klientom boli síce “záväzkami”, ale nebolo potrebné ich nikdy celkovo splatiť. (Keďže väčšina ľudí drží väčšinu svojich peňazí v bankách a je veľmi nepravdepodobné aby si ich vo veľkom množstve naraz všetci chceli vybrať.) Po reforme budú mať rovnakú výšku záväzkov, ale už ich budú musieť splatiť. Splatia ich centrálnej banke v priebehu obdobia cca 30 rokov (ako im postupne budú ich dlžníci splácať úvery).
Ako znížiť naše dlhy
V dôsledku tejto formy budú mať banky záväzky voči centrálnej banke. Predstavte si, že keď sa splátky rozložia na 30 rokov (ako je povolené podľa návrhu reformy), tak centrálna banka každý rok dostane od bánk niekoľko miliárd.
Banky získajú tieto peniaze z úhrad uskutočnených verejnosťou (zo splátok hypoték, úverov, osobných pôžičiek atď.). Centrálna banka dá tieto peniaze vláde. Vláda ich potom dodá späť do ekonomiky prostredníctvom výdavkov na infraštruktúru a verejné služby. Alebo ich použije na pokrytie bežných plánovaných výdavkov a zníži dane.
Prostredníctvom tohto procesu znížime naše dlhy, banky postupne odstránia svoje záväzky voči centrálnej banke a vláda vráti peniaze späť verejnosti, či už prostredníctvom zníženia daní alebo prostredníctvom výdavkov na verejné služby (kedy sa prostredníctvom zamestnancov štátneho sektora vrátia späť do reálnej ekonomiky).
Všimnite si, že tu nie je navrhované žiadne odpúšťanie dlhov a každý veriteľ dostane späť to čo požičal. Ale vďaka kombinácii nezhubnej ekonomiky a peňazí tvorených bezúverovo, bude čoraz ľahšie pre jednotlivcov a firmy vymotať sa zo súčasnej pasce dlhov.
Prečítajte si Návrh peňažnej reformy, ktorý presne popisuje zmeny, ktoré sa musia urobiť v účtovných pravidlách a bankovom systéme ako celku.
