Sprievodca peňažnou reformou pre neekonómov – 9. časť

Poslať na

Lepšia alternatíva ...

Poďme si zhrnúť doterajší proces. V dôsledku našej reformy budú mať banky záväzky voči centrálnej banke. Predstavte si, že keď sa splátky rozložia na 30 rokov (ako je povolené podľa návrhu reformy), tak centrálna banka každý rok dostane od bánk niekoľko miliárd.

Kde získajú banky tieto peniaze? Z úhrad uskutočnených nami - verejnosťou – zo splátok našich hypoték, kreditných kariet, kontokorentných účtov (čerpanie do mínusu) a osobných pôžičiek.

Čo urobí centrálna banka s týmito peniazmi? Dá ich vláde. Vláda ich potom dodá späť do ekonomiky prostredníctvom výdavkov na infraštruktúru a verejné služby. Alebo ich použije na pokrytie bežných plánovaných výdavkov a zníži dane.

Prostredníctvom tohto procesu znížime naše dlhy, banky postupne odstránia svoje záväzky voči centrálnej banke a vláda vráti peniaze späť verejnosti, či už prostredníctvom zníženia daní alebo prostredníctvom výdavkov na verejné služby (kedy sa prostredníctvom zamestnancov štátneho sektora vrátia späť do reálnej ekonomiky).

Niektorí čitatelia si budú možno zle vysvetľovať vyššie uvedený proces ako nejakú socialistickú daň pre obyvateľstvo. Ich logika by bola pochopiteľná – verejnosť spláca svoje dlhy bankám, banky pošlú tieto peniaze centrálnej banke a centrálna banka ich prepošle vláde. Nepodobá sa to na nejakú skrytú daň?

Stručná odpoveď znie: nie. A dlhá odpoveď je nasledovná: Tieto miliardy dlhu sú peniaze, ktoré musíme tak či tak splatiť. Ak by sme ich jednoducho iba vrátili bankám (ako v rámci existujúceho systému), potom sa stanú ziskom bánk a budú opäť použité na financovanie ďalších pôžičiek (čím banky získajú ešte viac na platbách úrokov). Naďalej by to udržiavalo naše dlhové zaťaženie a vyvíjalo ďalší tlak na zvyšovanie cien bývania.

Naopak, podľa navrhovanej reformy budeme distribuovať peniaze späť k ľuďom prostredníctvom vlády. Keď sa na to pozrieme inak, peniaze, ktoré už teraz splácate z vašej hypotéky budú využívané na zníženie vašich daní a/alebo na zvýšenie/skvalitnenie verejných služieb.

Dve možné cesty

Bez zavedenia reformy sme v nevyhnutnej dlhovej pasci. Ak by sme aj teoreticky splatili naše existujúce miliardy dlhov, vyrovnali by sme len istiny (sumy pôvodne vypožičané). Mali by sme ale nevyrovnanú omnoho vyššiu sumu úrokov. Keďže pôvodná vypožičaná suma by sa vrátila do vlastníctva bánk, potrebovali by sme si ich od nich požičať opäť, aby sme im mohli splatiť úroky. Avšak na tieto peniaze, ktoré by sme si požičali na úhradu úrokov, by si banky tiež účtovali úroky!

Stručne povedané, dlh nemôže ísť nadol - logicky a matematicky môže len rásť.

Ak zavedieme reformu, situácia bude úplne iná. Naše splátky hypoték a iných dlhov budú recirkulované späť do ekonomiky vo forme vládnych výdavkov (ktoré už teraz činia približne 40% všetkých výdavkov v ekonomike). Okrem toho budú existovať mesačné prísuny nových peňazí vytvorených centrálnou bankou. Naše dlhy začnú klesať súčasne s tým, ako začne ekonomika rásť.