Z histórie peňazí

Poslať na

Ak niekto v neskorom stredoveku získal veľké množstvo mincí (také, že sa s nimi necítil bezpečne), mohol si ich uložiť u miestneho zlatníka, ktorý bol jedinou osobou v širokom okolí, disponujúcou spoľahlivým trezorom. Zlatník výmenou za mince vystavil potvrdenku o vklade. Najstarší zachovaný záznam o uložení peňazí u zlatníka v Británii pochádza z roku 1633. 

Spočiatku vždy, keď bolo treba platiť, museli vkladatelia ku zlatníkovi prísť a mince si vybrať. Časom však niektorí zistili, že je oveľa pohodlnejšie platiť zlatníkovými potvrdenkami o vklade. Keďže mince boli ťažké a bolo riskantné ich nosiť pri sebe, nové potvrdenky sarýchlo stali obľúbenou metódou vyrovnávania účtov.

Krátko na to zlatníci zistili, že majú vo svojich trezoroch veľké množstvá mincí, ktoré si nikto nevyberá. História neudáva meno prvého zlatníka, ktorý bol dostatočne bystrý ako aj dostatočne nečestný na to, aby si uvedomil, že môže zarobiť na požičiavaní časti mincí, ktoré mu boli zverené a za požičanie ešte aj požadovať úrok. Všimol si totiž, že je nepravdepodobné, aby všetci jeho zákazníci naraz priniesli potvrdenky a žiadali späť svoje mince. V skutočnosti, keď zlatník požičiaval klientovi peniaze, nemusel mu ani vydať žiadne mince. Klienti - dlžníci - akceptovali potvrdenky (ktorými mohli platiť) namiesto zlata.  Len zriedka sa stávalo, žeby tí, ktorým bolo týmito falošnými potvrdenkami zaplatené, ich predložili na preplatenie. 

Jediným problémom pre zlatníka bolo odhadnúť, koľko takýchto potvrdeniek môže vystaviť bez toho, aby ho odhalili v prípade, že by sa držitelia týchto potvrdeniek neočakávane rozhodli vymeniť ich za mince. Ak by za krátky čas po sebe prišlo viacero držiteľov takýchto potvrdeniek a on by nemal v trezore dostatok zlatých a strieborných peňazí, ktorými by ich vyplatil, upadol by do nemilosti a bolo by mu odňaté právo podnikať v zlatníctve.

Z týchto zlatníckych potvrdeniek sa vyvinuli peniaze a zo zlatníkov bankári.

Toto nečestné podnikanie zlatníkov malo jeden veľmi pozitívny dopad na hospodárstvo. Zlatníci vytvorili kúpnu silu (inými slovami peniaze) vydávaním potvrdeniek, ktoré ich zaväzovali vyplatiť viac zlatých a strieborných peňazí než v skutočnosti mali vo svojich trezoroch. Dovtedy, ľudia, ktorí mali nápady a schopnosti a chceli podnikať, boli brzdení nedostatkom zlata. Vďaka takýmto nekrytým úverom sa do ekonomiky konečne dostal výmenný prostriedok a umožnilo to rozmach hospodárstva a priemyselnú revolúciu. Preto bol tento systém zlegalizovaný.

A tak praktiky dávno mŕtveho podvodníka položili základy pre vznik moderného systému frakčného rezervného bankovníctva – systému, v ktorom banky vo svojich trezoroch udržiavajú rezervu mincí a bankoviek vo výške iba časti (frakcie) hotovosti, ktorú by museli vyplatiť, keby všetci zákazníci prišli naraz a žiadali peniaze, na ktoré majú nárok.

Moderné banky vytvárajú peniaze rovnakým spôsobom, keď sľubujú vyplatiť viac papierových peňazí a mincí, než vlastnia.